Medicína je o ľudskom dotyku. Vďaka telemedicíne je ho viac

18. 06. 2023

Téme digitálneho zdravia sa venuje už niekoľko rokov a má za sebou množstvo úspešných inovácií, ktoré prispeli k zefektívneniu a humanizácii liečby pacientov. O tom, ako môže telemedicína prispieť k zlepšeniu liečby kardiologických pacientov, hovorí MUDr. Vladimír Dvorový, MPH.

Ste vnímaný ako priekopník telemedicíny na Slovensku. Kedy ste sa začali o túto oblasť zaujímať?

O tému telemedicíny som sa začal zaujímať ešte pred pandémiou. V tej dobe už existovalo množstvo zaujímavých riešení, ktoré by nám pomocou zapojenia technológií umožnili postarať sa o pacientov kvalitnejšie. Môj záujem bol orientovaný predovšetkým na digitálne zdravie ako také, ktorého súčasťou je aj telemedicína. Zrazu však prišla nečakaná pandémia COVID-19 a moja pozornosť sa upriamila práve na telemedicínu. Pandémia pôsobila ako akcelerátor telemedicínskych startupov a iniciatív, nakoľko bolo potrebné intenzívne komunikovať na diaľku. Počas tohto obdobia sa nám podarilo urobiť množstvo skvelej práce a prirodzene sme nadviazali na vývoj telemedicíny aj po covide.

Ste známy svojimi inovátorskými nápadmi. Podieľali ste sa napríklad na projektoch “plávajúce lôžka”, “triage” či “robotické dávkovanie liekov”. Sú inovácie vaša vášeň?

K inováciám som mal vždy blízko. Mojím cieľom bolo a je robiť medicínu humánne s dôrazom na rešpektovanie pocitov a osobnosti pacienta. Ak sa pacient pri vyšetreniach necíti príjemne, ovplyvňuje to jeho vzťah nielen k ošetrujúcemu lekárovi, ale aj k zdravotníctvu ako takému. Ľudský strach a bolesť sú dve základné premenné, ktoré vedia zdevastovať akýkoľvek zážitok. Bojujeme s nimi stále, no myslím si, že rôzne inovácie, ktoré sme uviedli do činnosti, nielen zefektívňujú proces poskytovania zdravotnej starostlivosti, ale ho tiež humanizujú a pomáhajú strach z vyšetrenia minimalizovať. Stále sme však na začiatku cesty a máme veľa možností, ako zdravotnícke zariadenia urobiť humánnejšími a ústretovejšími miestami, kde bude pacient nachádzať starostlivosť bez obáv.

Nestane sa pri zavádzaní inovácií telemedicíny do praxe práve to, že pacienti budú mať obavy o stratu kontaktu s lekárom alebo z nesprávneho používania technológii?

Technológie a telemedicína nemajú nahradiť bezprostredný kontakt lekára a pacienta. Stále sme a budeme ľudia. Medicína je najmä o humanite a ľudskom dotyku. Telemedicína má pomáhať, aby sme mali viac času na tých, ktorí ten dotyk potrebujú viac. Neobávam sa, že by si pacienti nevedeli presne zmerať hodnoty, veda a technológie sa neustále vyvíjajú a technické veci budeme schopní jednoducho vyriešiť. Problém skôr môže nastať v otázkach etiky a morálneho nastavenia, kam sme až schopní zájsť. Našou prioritou v telemedicíne je však strach odbúrať, a to môžeme docieliť práve nájdením najlepšieho nástroja pre pacienta a zdravotníka, ktorý pomôže získať čas získať a pozdvihnúť humanitu.

Je telemedicína na Slovensku v porovnaní s ostatnými štátmi na začiatku, alebo sme rovnocennými hráčmi?

Za ostatnými krajinami nie sme až tak pozadu. Priekopníkmi telemedicíny boli samozrejme veľké štáty, v ktorých telemedicína fungovala už dlhé roky pre nerovnomerné osídlenie územia, kde bolo nevyhnutné komunikovať s lekárom na diaľku, napríklad cez telefón. U nás má telemedicína úplne iné motívy, ktoré sú podobné štátom Európy, či zvyšku sveta. Viac, než len o možnosť vzdialeného spojenia, nám ide o zdôraznenie humanity, bezpečnosť pacienta a kvalitu liečby. Na Slovensku sme síce v omeškaní v oblasti legislatívy, platobných mechanizmov či uplatňovania telemedicíny, no nie je to až také dramatické, aby sa to nedalo veľmi rýchlo dobehnúť. Aj vyspelý svet hľadá neustále nové riešenia, ako liečbu skvalitniť.

Aké prekážky rozvoja telemedicíny na Slovensku vnímate?

Myslím si, že najväčšou prekážkou v rozvoji telemedicíny je chýbajúca regulácia. Potrebujeme funkčné legislatívne prostredie, ktoré nám umožní celý proces začať. Mojou ambíciou je teda dodať regulátorovi podklady na to, aby sme mohli vytvoriť funkčné legislatívne prostredie a začali uplatňovať nové technologické a medicínske riešenia. Verím, že sa nám podarí spoločne nájsť cestu, aby sme mohli začať s rozvojom telemedicíny čo najskôr.

Myslíte si, že pandémia urýchlila jej implementáciu?

Myslím, že áno. Je potrebné uviesť, že počas pandémie nevznikli nástroje na telemedicínu, boli len vylepšené. Pochopili sme, že sme ako spoločnosť pripravení tieto nástroje používať a preto si myslím, že adaptácia telemedicíny nebude po technickej stránke komplikovaná. Keď sa spätne obzrieme za obdobím pandémie, zistili sme, že máme vôľu tieto nové nástroje používať a že pacienti majú chuť a očakávania zdravotníctvo reformovať. Toto treba využiť.

Ako môžu telemedicínske riešenia pomôcť konkrétne pacientom trpiacim na kardiovaskulárne ochorenia?

Uvediem pár príkladov. Zhruba 50-60 percent našej populácie trpí v istom veku na artériovú hypertenziu, z ktorej sa iba polovica z nich lieči správne, a teda berie lieky tak, že prognosticky znižuje pravdepodobnosť svojho úmrtia. Ďalšou diagnózou, ktorú dnes veľmi dobre liečime, je srdcové zlyhávanie, pretože máme k dispozícii väčší počet liekov a zariadení. Problém je, že niekedy je liečba týchto typov diagnóz zložitá a pre pacienta ťažko uchopiteľná. Režim pacienta a to, ako užíva lieky, sú pre vývoj liečby zásadné. Telemedicína má potenciál zbierať dáta o pacientovi a prispôsobovať dávky liekov, typ liečby či nastavenie kardiostimulátorov režimu pacienta. Lekár má teda k dispozícii obrovské množstvo dát o konštantnom vývoji zdravotného stavu pacienta, ktoré môže pomôcť lekárovi naplánovať precízne dávkovanie liekov. Pri srdcovom zlyhávaní je dôležité okrem krvného tlaku merať aj hmotnosť, tlak, tepovú frekvenciu či EKG, takže lekár vie ešte presnejšie prispôsobiť liečbu a dramaticky pacientovi zmeniť prognózu. Pacienti so srdcovým zlyhávaním majú bez zásahu veľmi nepriaznivú prognózu dožitia, no pri veľmi solídne nastavenej liečbe môžu takíto pacienti žiť aj 20- 25 rokov, navyše v dobrej kvalite. Od telemedicíny teda očakávame, že nám poskytne množstvo dát a uzmožní pacienta manažovať stále efektívnejšie, aby dosiahol čo najlepšie výsledky.

Pre pacientov telemedicína predstavuje značné benefity. Je však telemedicína uľahčením práce aj pre zdravotný personál?

Samozrejme, iba samotné množstvo zozbieraných dát nestačí. Lekár potrebuje správne dáta v správnom čase. Súčasťou telemedicíny má byť práve preto aj možnosť ich agregovať a selektovať. Ošetrujúci personál bude tak mať možnosť sústrediť sa iba na tie kritické hodnoty, ktoré sú pre pacienta a jeho stav nebezpečné. Na podobnom princípe už dnes fungujú automatizované hodnotenia EKG, kedy softvér sofistikovane vyhodnotí EKG pacienta za 24h a lekára upozorní len na určité patologické vzory. Na základe týchto výsledkov vie tak lekár urobiť presnejšie a rýchlejšie rozhodnutia. Telemedicína sa bude neustále vyvíjať a preto si myslím, že v dlhodobom horizonte sa práca lekárom neznásobí, no niektoré postupy sa určite zmenia.

Pre aké typy karidovaskulárnych ochorení je telemedicína vhodným pomocníkom?

Existuje viacero skupín kardiologických ochorení, ktoré sú pre použitie telemedicíny nádejné. Okrem spomínanej artériovej hypertenzie a srdcového zlyhávania môžeme využívať telemedicínu pri liečbe ischemickej choroby srdca, arytmiách alebo pľúcnej artériovej hypertenzii, kde je obzvlášť potrebný denný monitoring pre ďalší vývoj liečby pacientov.  Hudbou budúcnosti bude využitie telemedicíny na rôzne heterogénne ochorenia srdcového svalu, ktoré sa prejavujú náhlou srdcovou smrťou. Ak by sme zapojili kardiovaskulárny monitoring pacienta pri záťaži z dlhšieho časového hľadiska, mohli by sme vypočítať riziko náhlej srdcovej smrti a snažiť sa tomuto stavu predísť. Je to obrovský krok vpred, nakoľko dnes takýmto pacientom pomôcť nevieme.

Máte momentálne nápady na ďalšie inovácie v oblasti medicíny? Čomu sa chcete v blízkej dobe venovať?

Mojou ambíciou je vytvoriť na Slovensku funkčný telemedicínsky systém, aby sme dokázali aspoň časť potenciálu digitálneho zdravia a telemedicíny využiť v prospech pacienta. Mojím snom je vytvoriť štruktúru, ktorá bude použiteľná a užitočná ako pre pacientov, tak aj pre lekárov. Toto je projekt, ktorému sa chcem v najbližšej dobe venovať. Svet nie je tak ďaleko pred nami a tiež hľadá tie najlepšie spôsoby, ako zlepšiť telemedicínu. Verím, že ho dobehneme.

BIO:

Vladimír Dvorový

Je uznávaný internista a inovátor v oblasti medicíny. Niekoľko rokov pôsobil ako riaditeľ trebišovskej a michalovskej nemocnice. Neskôr začal stavbu nemocnice v bratislavskej nemocnici Bory a viedol sieť nemocníc a polikliník ProCare a Svet zdravia. Aktuálne pôsobí ako lekár na internej ambulancii, kde sa venuje primárne pacientom trpiacim na kardiovaskulárne ochorenia a pacientkám, ktoré sú po onkologickej liečbe. Zaoberá sa toxickým pôsobením chemoterapie na srdce pacientov a ich ďalší život. Tiež prednáša zdravotnícky manažment a venuje sa oblasti digitálneho zdravia, ktorej podmnožinou je aj práve telemedicína.