Telemedicína zintenzívňuje kontakt s pacientom
Telemedicína pacientov nepripravuje o kontakt so zdravotníkom, ale ho zintenzívňuje
Lekárka srdcom a dušou, ktorá bojuje za pozitívnu zmenu zdravotníckeho systému. Taká je MUDr. Andrea Letanovská, anestéziologička, ktorej srdcovkou je urgentná medicína. Momentálne je primárkou Oddelenia anestéziológie a intenzívnej medicíny v Národnom onkologickom ústave v Bratislave. V rozhovore hovorí o benefitoch telemedicíny pri domácej liečbe onkologických pacientov a očakávaniach od projektu telemon nielen pre svojich pacientov, ale pre celé svoje oddelenie.
Páči sa mi Váš výrok v popise na Instagrame, kde hovoríte, že ste lekárka, ktorá chce oživiť slovenské zdravotníctvo. Ako sa Vám v tejto ambícii darí?
Je to vyjadrenie môjho želania, priniesť pozitívnu zmenu v celom zdravotníckom systéme. Po takmer 30-ročnom pôsobení v medicíne, kedy sa starám o pacientov a vediem tím lekárov, som zatúžila priniesť pozitívne zmeny, ktoré sa mi darí presadzovať v mojom mikrosvete, do celého systému. Chcem mať dopad, ktorý presiahne jedného pacienta, toho, o ktorého sa momentálne starám, prípadne konkrétne oddelenie, ktoré aktuálne vediem a rozvíjam. Toto moje prianie ma priviedlo cca pred 3-mi rokmi k politike. Verím, že to, čo robím, je užitočné a mojím cieľom je, okrem predĺženia života pacienta, zvýšenie jeho kvality a spríjemnenie liečby ľudským prístupom. K tomu sa snažím viesť aj lekárov v mojom tíme, aby boli dobrí diagnostici, terapeuti, no predovšetkým dobrí ľudia, ktorí pre pacientov vytvoria prijateľnejšie prostredie. Zatiaľ sa mi to, verím, darí v malom, keďže nie som vo verejnej funkcii, ale pomáham rozvíjať naše oddelenie v nemocnici. Raz sa mi to možno podarí aj vo väčšom rozsahu, v kontexte systému slovenského zdravotníctva.
Stretávate sa s nejakými limitami pri presadzovaní Vašich aktivít na skvalitnenie prežívania pacientov?
Určité limity sú dané samotným charakterom diagnózy, pretože nie všetky typy ochorení dokážeme liečiť. Dnes je však veľkým limitom aj záujem personálu. Mladí ľudia majú čoraz menší záujem o ,,ťažké” odvetvia medicíny, v ktorých nie sme vždy úspešní a sprevádzame pacienta ťažkými chvíľami. Práca na takýchto oddeleniach je náročná a lekári nie sú presvedčení, či na to majú dostatok síl. V neposlednom rade sú to limity súčasnej, ale aj budúcej kapacity zdravotníckeho personálu, ako aj nedostatok počtu lôžok.
Hovoríte, že telemedicína je odpoveďou na mnohé otázky. Ktoré máte na mysli?
Mám na mysli predovšetkým otázky, ktoré nám prináša vývoj spoločnosti a zdravotnej starostlivosti. Ako spoločnosť starneme a dožívame sa vyššieho veku, čo so sebou prináša zvýšené nároky na zdravotnú a ošetrovateľskú starostlivosť. Ako spomínam v predchádzajúcej odpovedi, už dnes sa prejavuje v systéme nedostatok zdravotníckeho personálu, ktorý sa bude len zhoršovať. Aj zdravotníci starnú a nedostatok financií v systéme nedokáže toto extrémne ťažké povolanie urobiť atraktívnejším.
Súčasne by sme si však želali akúsi obrodu, civilizáciu medicíny, ktorá by znamenala čo najdlhšie zachovanie bežného spôsobu života pacientov, zachovanie kvality života napriek zdravotným limitom a udržanie pacienta čím dlhšie doma alebo v komunite. Tieto okolnosti prinášajú extrémne zvýšenú záťaž na zdravotníkov, ktorí dnes v systéme pracujú. Odpoveďou na tieto výzvy by mohla byť aj telemedicína. Vďaka vzdialenému monitoringu a manažovaniu liečby by sa pacienti mohli zotavovať v domácom, ale zároveň bezpečnom prostredí. Tlak na hospitalizáciu a vytrhnutie z prirodzeného prostredia by sa mohol znížiť, a to všetko pri zachovaní bezpečnosti a intenzívneho kontaktu s ošetrujúcim zdravotníkom. Pri takomto permanentnom monitoringu by sme mohli ľahšie predchádzať vážnym komplikáciám, ktoré môžu počas liečby nastať. Jednoducho tým, že prvé signály zhoršenia včas zachytíme.
Myslíte, že pandémia COVID-19 urýchlila implementáciu telemedicíny?
Áno, pandémia urýchlila rozvoj mnohých oblastí a jednou z nich je práve telemedicína. Kríza počas pandémie s nedostatkom zdravotníckej pomoci pri obrovskom nápore pacientov nám trochu priblížila blízku budúcnosť, kedy bude potreba zdravotnej intervencie väčšia, než bude reálna kapacita. Príkladmi implementovania telemedicíny bolo mnoho ambulancií všeobecného lekára, ktoré boli v úzkom kontakte so svojimi pacientmi bez nutnosti návštevy ambulancie, prípadne lekára v domácnosti, za účelom zachovania maximálnej bezpečnosti a výkonnosti zároveň. Takíto lekári dosiahli oveľa efektívnejšie výsledky s menšími personálnymi výpadkami.
Do akej miery je Slovensko pripravené používať telemedicínu?
Povedala by som, že existujú tri bariéry pripravenosti používať telemedicínu. Prvá je technologická, ktorá je najľahšie prekonateľná. Väčšina potrebných technológií je na Slovensku dostupná a za vyspelým svetom v oblasti vedomostí a znalostí ohľadom využitia moderných technológií nezaostávame. Horšie je to s technickým zabezpečením zdravotníckych zariadení a ich koncových používateľov – pacientov. To je však tá jednoduchšia časť, na ktorú nám „stačí“ mať peniaze. Personálne sme na tom horšie. Potrebovali by sme zaškoliť množstvo personálu, nielen zdravotníckeho, ale aj pomocného, ktorý by spracúval a vopred vyhodnocoval dáta získané pomocou telemonitoringu, z ktorých by následne pripravoval podklady pre zdravotníkov a lekárov, ktorí by touto cestou mohli navrhovať a odporúčať konkrétnu liečbu. Najväčší problém však vidím v mentálnom nastavení zainteresovaných. Často počúvam argumenty zdravotníkov, že bez fyzického kontaktu sa nevedia zodpovedne postarať o pacienta a pomocou telemedicíny by nemali o jeho zdravotnom stave dostatok informácií. Na druhej strane sú tu obavy pacientov, že pri vzdialenom monitorovaní sa už k lekárovi vôbec nedostanú a fyzický kontakt s ošetrujúcim lekárom stratia úplne, hoci momentálne trávia neskutočne veľa času v čakárňach a na vyšetrenie u špecialistov čakajú mesiace. Myslím, že tieto obavy plynú z nedostatočnej informovanosti a nemožnosti vyskúšať, čo všetko telemedicína ponúka. Musíme veľmi trpezlivo vysvetľovať, že telemedicína pacientov nepripraví o kontakt so sestrou a lekárom, ale ho zintenzívňuje. Dohľad nad zdravotným stavom pacienta so známou diagnózou a zahájenou liečbou sa tak nestráca, ale naopak - stáva sa nepretržitým a pomoc je dostupnejšia. Zdravotníci potom majú kapacitu na fyzický kontakt s tými pacientmi, ktorí ešte nie sú diagnostikovaní, nastavení na liečbu a vyžadujú jeho špecializáciu.
V rámci pilotného testovania telemon budete spolu s vašimi kolegami zapojená do telemonitoringu zdravotného stavu onkologických pacientov. Aké máte očakávania od tohto projektu?
Moje očakávania sú, že pacient, ktorý je monitorovaný, môže byť doma a bude sa cítiť bezpečnejšie, ako keby pod kontrolou nebol. Ja ako lekár mám zároveň väčšiu istotu a nespolieham sa len na viditeľné a zreteľné príznaky zhoršenia zdravotného stavu, ako napríklad točenie hlavy, bolesti či hnačka, ale viem zachytiť zmenu štandardných hodnôt podstatne skôr, kedy sa zhoršenie zdravotného stavu nemusí ešte navonok prejaviť. Onkologickí pacienti sú po chemoterapii náchylní na rozvoj infekcie a rozvoj septického šoku, kedy dochádza k otrave krvi z infekcie, a vtedy je každá hodina veľmi cenná. Ak príde pacient dostatočne včas, vieme infekciu zaliečiť a septický šok sa nerozvinie. Ak pacient príde neskoro, v stave septického šoku, môže dôjsť k zlyhaniu obličiek a ďalších orgánov. Vtedy je už nevyhnutná hospitalizácia pacienta na jednotke intenzívnej starostlivosti, čo predstavuje pre pacienta zbytočné komplikácie a pre systém náklady navyše. A pritom sa tomu dá predísť včasným záchytom. Verím, že keď budú mať pacienti možnosť skúsiť monitoring na diaľku, budeme schopní prelomiť ich mentálne bariéry a dokážeme, že takýmto spôsobom vieme cielenejšie pomáhať a byť dostupnejší bez zvýšenia nárokov na našu kapacitu.
Ako môžu telemedicínske prístroje pomôcť konkrétne pacientom trpiacim na onkologické ochorenia?
Mnohé štúdie dokazujú, že pacienti, ktorí sú monitorovaní na diaľku, majú aj väčšiu náklonnosť k dodržiavaniu liečby a celkovo s lekárom lepšie spolupracujú. Lepšie sa sledujú a akceptujú liečbu, pričom majú pocit istoty, že na nich stále niekto dohliada. Onkologických pacientov vieme teda monitorovať v bezpečnom domácom prostredí a predchádzať komplikáciám.
Je vhodné využiť telemedicínu na akýkoľvek typ onkologického ochorenia?
Tým, že sa telemedicína raz začne používať, prirodzene postupne budeme spoznávaťďalšie oblasti, v ktorých ju budeme môcť zapojiť do liečebného procesu. Aktuálne sa púšťame do pilotného testovania u pacientov, ktorí majú rakovinu krvi a dostávajú chemoterapiu, ktorá výrazne potláča imunitu. Títo pacienti sú vystavení vysokým rizikám, napríklad spomínanému septickému šoku. Záleží však na režime liečby a na pravdepodobnosti a závažnosti komplikácií.
Ako vnímate budúcnosť telemedicíny? Bude to v blízkej budúcnosti štandard alebo skôr privilégium?
Verím, že telemedicína bude štandard, ktorý nám umožní dodať kvalitnú liečbu s limitovanými personálnymi zdrojmi a budeme tak môcť ďalej zvyšovať úspešnosť liečby onkologických pacientov.